Solomon Babalọlá: Ìyàtọ̀ láàrin àwọn àtúnyẹ̀wò

Content deleted Content added
No edit summary
Ìlà 2:
 
== igbesi aye re ==
Babalola lo si ile eko Achimota College ni orile ede [[Ghánà|Ghana]]. leyin ti o keko gboye tan ni odun 1946,  o sise oluko ni Igbobi College. Ni 1948, o gba ebun eko ofe elekeji lati ko eko nile eko  Queens' College, Cambridge, nibi ti o tun ti gba  oye imo eko elekeji ni odun 1952. O tun pada si  Igbobi College lati te siwaju lori ise ikoni re ti o si ri agbega ti o fi di oluko agba ti o je adulawo ile eko naa , pelu bi o se je oluko ti o kere julo ninu awon oluko ile eko naa. Won fun ni eko ofe Omowe (doctoral scholarship) ninu litireso ede Yoruba. Ni 1962, won yan an gege bi oluko nile eko  Institute of African Studies ti [[Yunifásítì Ọbáfẹ́mi Awólọ́wọ̀|Obafemi Awolowo University]].<ref name="Google Books">{{cite web | title=Merriam-Webster's Encyclopedia of Literature | website=Google Books | url=https://books.google.com.ng/books/about/Merriam_Webster_s_Encyclopedia_of_Litera.html?id=eKNK1YwHcQ4C&pg | access-date=PA93&lpg=PA93&dq=Solomon+Adeboye+Babalola&source=bl&ots=J2cCgaLcrJ&sig=huD9a0OjNJw2BDT_Z5jhRFePBAw&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkprfi1ZnbAhXFWRQKHW7TDgQ4ChDoAQg3MAc#v=onepage&q=Solomon%20Adeboye%20Babalola&f=false2018-05-22}}</ref> O tun je anfani eto imo eko ofe lo sile eko  University of London lati gba oye imo Omowe. Ni odun 1963 , o di ojogbon ninu imo ede ile adulawo (professor of African Languages)  ni ile [[Yunifásítì ìlú Èkó|University of Lagos]]. Ni odun 1966, o te iwe ''The Content and Form of Yoruba Ijala'',ti ile ise itewe [[Oxford University Press]] gbe jade. Ise naa so nipa alo nitan [[Yoruba]],awon ewi lorisirisi ati akojopo awon ewi [[Ijala ode]] (hunter's songs) poems, ti wo sogbufo re si ede Geesi. Iwe naa gba ami eye ti [[Amaury Talbot Prize]] fun ise to pegede julo lodun naa fun litireso awon eniyan apa iwo Oorun ile Adulawoa. Iwe naa tun silekun fun iwadi nipa ede ile Adulawo ni gbogbo abgaye, labe akoso Babalola ni [[Yunifásítì ìlú Èkó|University of Lagos]]. Eka eko to ri si io nipa ile Adulawo ati Asian ni won da sile ni odun 1967 ni Yunifasiti ilu Eko, ni eyi ti Babalola je okan lara awon oluko meta eka eko naa, ti won si gbajumo [[Àwọn èdè Nàìjíríà|Nigerian languages]] gege bi [[Èdè Yorùbá|Yoruba]], [[Èdè Ígbò|Igbo]], [[Èdè Ẹdó|Edo]] ati [[Èdè Haúsá|Hausa]].<ref name="old-unilag">{{cite web|title=Brief History of the Department of African and Asian Studies [archived]|url=http://196.45.48.50/departmentdetail.php?sno=1&parentid=15|website=About Us - Faculties of ARTS »» Department AFRICAN & ASIAN STUDIES [archived]|publisher=University of Lagos|accessdate=18 April 2018}}</ref>
 
== Awon Itoka si ==